mama40+

Prešlo už tridsať rokov od doby ako padol socializmus a nastúpila naša skvelá demokracia. Páni to je niečo. Mne sa zdá akoby to bolo včera :štrnganie kľúčov, nosenie trikolór po škole a večné debaty s učiteľmi čo by mohol nový systém zmeniť. Ktovie o čom by vtedy s nami učitelia diskutovali, keby boli vedeli kam sa školstvo vyberie. Nie som zástanca socializmu, ten systém by iste padol. Bol neudržateľný no nikdy som nepochopila, prečo po páde socializmu hneď museli zničiť celý školský systém. Výsledok po tridsiatich rokoch je viac ako žalostný. Aby bolo hneď jasné vážim si učiteľov, riaditeľov škôl, všetkých pracovníkov dokonca aj ministrov, ktorí sa snažili ako vedeli a robili čo pokladali za správne. Nie je v silách človeka opraviť kolos ako je školstvo za jedno volebné obdobie. Mária Terézia mala napríklad na tieto  reformy celý svoj život a neobmedzenú moc. Toto teda tiež nie je šťastné riešenie no na druhej strane asi žiadne ministerstvo nemalo toľko ministrov ako práve nešťastné školstvo a môj osobný názor je, že pokiaľ sa neoslobodí od politiky a nebude mať jedného šikovného človeka aspoň desať rokov nemôže nikto očakávať zázraky. Skôr však pristane ufo u mňa na dvore a pozdraví ma ako sa toto stane skutočnosťou, takže sa len pozrieme kam sa posunulo školstvo za posledných tridsať rokov.

Kapitola 1.  Zamestnanosť v školstve.

Husákove deti sú silná generácia. Aj ja patrím k nim. Pamätám sa , že na našej dedinskej škole sa musela stavať samostatná budova pre I. stupeň nakoľko detí bolo veľa a priestoru málo. Každý ročník mal dve triedy a v každej triede bolo 32 detí. Nebolo sa kde učiť, hrozila dvojzmenná prevádzka. Učilo sa aj v školskej jedálni.Tá doba však dávno skončila a deti začali hromadne ubúdať. Ešte keď som robila v našej škole v archíve som objavila oficiálnu štatistiku z roku 1996. Na počet detí 396 bol počet učiteľov 24. Zhodou okolností som to objavila v roku 2016 a tak som sa pozrela na aktuálnu štatistiku po dvadsiatich rokoch. V roku 2016 bolo na škole 211 detí a 27 učiteľov. Následne potom  škola zamestnala ďalších štyroch ľudí na výpomoc v rámci projektov ŠOV. A to ešte volajú, že je to málo a treba ďalších a ďalších zamestnať. Každých desať rokov ubúda zo školy 100 detí no učiteľov len pribúda. O chvíľu hrozí, že na každého žiaka budeme mať jedného učiteľa. A to nie je len prípad našej školy. Človek by povedal, že ak kedysi dokázalo naučiť 24 učiteľov takmer  400 detí , tak teraz by z nich mala učiť len polovica / samozrejme preháňam takto to nefunguje/. No ako to, že si toto môže škola dovoliť a štát to bez reptania financuje? Úplne jednoducho. Veď zákony vymýšľajú sami tak načo sa trápiť nejakými finančnými dopadmi. Školstvo nie je podnikateľ to nikdy neskrachuje. Zákony to totiž umožňujú a ja chápem riaditeľov , že využívajú umelé delenie úväzkov. Veď prepúšťanie je tak  bolestivé. Okrem toho ak by sa  znížil počet učiteľov na všetkých školách čo len o 10% prudko by narástol počet nezamestnaných a to sa nevidí nikomu kompetentnému- pokazilo by im to štatistiky úspešnosti. Nevraviac o štrajkoch , ktoré by to vyvolalo. Akosi ani samým učiteľom a riaditeľom  nedochádza, že každý úväzok naviac v ich škole im kradne navyšovanie platov, väčšie odmeny, osobné príplatky , lepšie pracovné vybavenie a prostredie, nakoľko tie financie idú na platy zbytočným zamestnancom a nie im. A teda za dvanásť mesiacov je to slušná suma peňazí vyhodených von oknom ak berie človek do úvahy plat v hrubom.Všetci však čušia, pretože čo ak by boli tým zbytočným zamestnancom práve oni? V tom školstve je aspoň jedna istota. A to tá, že ťa nikdy nevyhodia pokiaľ držíš hubu a krok.